Hrdinský Vzdor v Kulise Kúpeľňovej Katastrofy: Keď Dobrovoľník Povie "NIE!" Toalete

Ach, Komunita. Mám pocit, že náš Kultúrny Dom (KD) sa stal divadlom, kde sa tragikomické dejstvá odvíjajú s pravidelnosťou mesačnej uzávierky. Dnes však píšem s hrdosťou v srdci, pretože sme boli svedkami momentu, kedy jedna malá iskra zdravého rozumu premohla obrovskú lavínu byrokratickej absurdity.

Príbeh nášho hrdinu, nazvyme ho L'udovítom , má tentokrát úpravu scenára, kde sa Zlo ukázalo nie v podobe prázdnej kasy, ale v podobe údržbárskej krutovláde.

🏰 Plán Pani Správkyne KD: Umenie Delegovania

Tentokrát sme mali vopred tušenie, že bude zle. Pre náš Kultúrny Večer, ktorý L'udovít organizoval s nadšením hodným Jánošíka (ktorý tiež rád varil guľáš a organizoval ozvučenie), sme mali jasné zadanie od pani Správkyne (SKD).

Jej zámer bol priehľadný ako najnovšia čistiaca pena:

• Fáza 1: Využitie Zdroja: Pán L'udovít musí zabezpečiť všetko – od hudby, cez techniku, až po gurmánske hody (gulaš, chlebíčky) vo svojom voľnom čase a za svoje peniaze.

• Fáza 2: Kultúrny Prínos: L'udovít a jeho DJ majú vzdelávať a zabávať.

• Fáza 3: Nevyhnutná Odmena (pre ňu): Po tom, čo L'udovít obetuje svoj čas, peniaze a pravdepodobne aj posledný kus svojej sociálnej siete, pani Správkyňa využije najsilnejšiu zbraň údržby: Všeobecnú Obviňovaciu Klauzulu.

Po skončení akcie, keď L'udovít lapal po dychu po tom, čo sponzoroval a organizoval, prišla SKD s jej legendárnym výrokom, ktorý bol cielený priamo na neho, jej dobrovoľného generálneho manažéra:

„Ľudovít, bolo to hlučné, ale OK. Ale nezabudnite: Po akcii si po sebe upracete! A to platí aj na toalety!“

Pre ňu to bol dokonalý systém: Vy všetko zariadite, zaplatíte a zabezpečíte, a ja vám potom pripomeniem, že ste aj tak len návštevník.

🛡️ L'udovítov Akt Vzoprenia: Hranica Bola Prekročená

Ale dnes, priatelia, sa história zlomila. Naša komunita stála na prahu úplného poníženia, keďže náš hrdina, unavený z varenia guľášu pre tridsať ľudí a z kúpy cien pre masky, ktoré nikto nekúpil, povedal NIE.

Prišiel moment ticha, po ktorom nasledoval dialóg, ktorý by mal byť vytesaný do mramoru nad vchodom do každého KD:

L'udovít, s rukami ešte voniacimi po kôpre z chlebíčkov, sa pozrel pani Správkyni priamo do očí a (toto je rekonštrukcia, ale verím jej!):

„Pani Správkyňa, ja som zadarmo zohnal ozvučenie, zadarmo som navaril, zadarmo som sponzoroval ceny. Vy ste mi prenajali priestor a za to vám platí obec. Ja som tu kultúru robil, nie sanitárne práce! Toalety sú Vaša zodpovednosť!“

Nastalo ohlušujúce ticho. Atmosféra sa zmenila z retro na punk.

L'udovít ďalej pokračoval, zrejme s pridanou dávkou adrenalínu: „Ak je to podmienkou, aby som tu pre komunitu robil toto všetko, potom nabudúce túto komunitu nebudem musieť pozvať na môj vlastný, dobrovoľne sponzorovaný Záchodový Čistiaci Večer!“

🏆 Epilóg: Víťazstvo Rozumu

A viete čo? Vyhral.

Pani Správkyňa, zrejme prvýkrát konfrontovaná s logikou, ktorá presahovala jej interný predpis, ustúpila. Dnes sme zistili, že dobrovoľníctvo má svoje hranice, a tou hranicou je zrejme práve zóna s najvyššou koncentráciou baktérií.

L'udovít z KD odišiel unavený, ale s narovnaným chrbtom. Dokázal, že aj v najmenšej dedinke sa dá zvíťaziť nad systémom, ak si ochotný obetovať všetko – okrem svojej dôstojnosti a čistiacej služby v štátom dotovaných priestoroch.

Veľké ďakujem L'udovítovi! Pretože vďaka nemu teraz vieme, že Gulaš a Záchody idú ruka v ruke – ale len do určitej miery.