Dnes sme v Zaježovej zažili mimoriadne obohacujúce dopoludnie, ktoré dokonale naplnilo cieľ nášho stretnutia o rozprávaní príbehov a spomienok a história lazov a tradície. Našu školu navštívil vzácny hosť, naša pani suseda Chovancová, ktorá sa s deťmi a učiteľkami podelila o neoceniteľné príbehy z čias jej detstva.
Cieľ bol jasný: Zachovanie lokálnej histórie a identity. A musíme skonštatovať, že bol splnený nad očakávania!
Ako sa stavala zaježovská škola a kto bol obľúbený učiteľ?
Hneď na úvod sa pani Chovancová podelila o svoje spomienky spojené so samotnou školou. Zaujímavosťou je, že kedysi sa na Zaježovej učilo v terajšom kultúrnom dome. Pani Chovancová, ako dieťa, si veľmi dobre pamätá, ako pomáhala stavať budovu dnešnej školy!
S obrovskou láskou a úctou spomínala na svojho učiteľa, pána Viktora Holécyho, ktorý ju veľa naučil a na ktorého dodnes spomína s vďačnosťou. Bola to práve táto láska a rešpekt, ktorá deti zaujala, a prirodzene prešla k otázkam o tom, aké to bolo byť dieťaťom bez moderných vymožeností.
Život bez nudy, TV a s jednými prázdninami
Deti najviac prekvapilo zistenie, že naši v minulosti sa vraj nikdy nenudili!
Školské povinnosti: Do školy sa chodilo aj v sobotu a prázdniny boli len jedny – letné.
Zima a zábava: V zime bolo snehu neúrekom. Korčule takmer nikto nemal, no zato si vedeli vyrobiť lyže sami a radi sa guľovali.
Domácnosť: Doma nebola chladnička ani televízor. Hoci nemali veľa, boli šťastní. Jedlo sa v lete dopestovalo a dochovalo, na zimu sa uskladnilo do pivnice alebo do nádoby v studni.
🏡 Viete, kde sa kedysi učilo? Pani Chovancová si pamätá, že pred postavením dnešnej školy slúžil ako trieda terajší kultúrny dom.
Pasenie dobytka bez plotov a tajomstvo „krumplového cukru“
Život na lazoch bol neoddeliteľne spojený s prácou. Deti mali od útleho veku množstvo povinností: pásli kravy, ovce a starali sa o svine.
Zvedavé otázky smerovali k dobytku – či sa ho nebáli a ako ho zaháňali bez oplotkov. Pani Chovancová s úsmevom vysvetlila, že zvieratá ich počúvali, pretože s nimi trávili veľa času. Ploty neexistovali, a tak nebol absolútne žiadny čas na nudu.
A peniaze? Tých bolo veľmi málo. Keď už nejaké haliere mali, kupovali si ako deti špecialitu: krumplový cukor (zemiakový cukor). Inak sa kupovalo len minimum – soľ, cukor a petrolej. Všetko ostatné si dochovali a dopestovali.
Komunita a cestovanie: Zaježová – Pliešovce (10 km pešo!)
Pani Chovancová s láskou spomínala aj na časy v škole – ak síce niekedy neposlúchali, dostali ukazovátkom alebo vytiahnuté poza uši, no spomienky ostali krásne. Deti zaujímali aj príhody z 2. svetovej vojny a zdieľali vlastné zážitky.
Na záver sme sa pýtali na komunitný život a cestovanie:
Cestovanie: Do školy sa chodilo pešo. Pešo chodili aj do Pliešoviec, čo je 10 kilometrov! Autobusy nechodili. Najďalej sa dostali do Zvolena či Krupiny. K moru nikto nechodil.
Stretávanie: Susedia sa stretávali úplne všade – na muzike, pri spievaní, v Kultúráku, doma, pri práci, na humne, na páračkách. Obrady a oslavy (svadby, krstiny) sa konali doma v chyžiach.
Silvester s 25 ľuďmi: A najlepší zážitok? Keď bol silvestrovský program, všetci sa stretli v jednej chyži u toho, kto mal televízor. Spolu pozerali program aj 25 ľudí – celá rodina, susedia, známi…
🙏 Ďakujeme za neoceniteľný zážitok
Návšteva pani Chovancovej bola pre nás všetkých – deti aj učiteľky – silným emocionálnym a vzdelávacím zážitkom. Deti odchádzali nielen s vedomosťami o zaježovskom bazéne či snehu, ale najmä s hlbokým pocitom úcty k práci a sebestačnosti našich predkov.
Veľké ďakujem patrí pani Chovancovej za zdieľanie týchto vzácnych príbehov. Pomohla nám nielen zachovať lokálnu históriu, ale aj pochopiť, že skutočné šťastie spočíva v práci, komunite a jednoduchosti.
Tento projekt je podporený Nadáciou SPP.
Adresa:
Nature Life
Zaježová 7, 962 63, Pliešovce